Súťaž Dynax Fotograf roku 2008 ukázala, že v radoch expedičníkov sa ukrýva obrovský talent. Súťažné fotografie sú výnimočne kvalitné. Titulom sa však bude pýšiť iba jeden fotograf. Rozhodli sme sa, že ho predstavíme všetkým formou malej spovede.

Ján Varchola alias java240 dával zľahka o sebe vedieť už v minulosti. Z bezpečia anonymity vždy vedel podhodiť fotografiu, ktorá zaujala snáď každého. Vyštudoval stavebnú fakultu v Bratislave a fotografia je pre neho koníčkom, ako pre mnohých z nás. Momentálne 34 ročného Dynax Fotografa roku 2008 sme podrobili výsluchu a zinkasovali sme aj zopár fotografií z jeho bohatého portfólia. Bohužial svoju tvorbu ešte neprezentuje na internete. O to viac je pre nás česť ukázať Vám jeho tvorbu tu a teraz.

Zopár slov k víťaznej fotografii

„Tá fotografia vznikla počas môjho posledného výletu v Indonézii. Bolo to počas dvojdňového pešieho výletu pod sopkou Inerie na ostrove Flores v okolí mestečka Bajawa. Prechádzali sme tradičné dedinky. Už pred odchodom do Indonézie som mal v hlave podobnú fotku - širšie ohnisko, mala hĺbka ostrosti, viac deti v jednom zábere. Nebolo to ale až také jednoduché, deti boli neustále v pohybe, predierali sa pred objektív. Ako ale sám dobre vieš, Indonézia je rajom pre tento typ fotografie, príležitostí tam bolo neúrekom.“

Možno sa niekedy s tou fotografiou vrátiš na miesto vzniku?

„Ak to bude možné, do Indonézie sa určíte vrátim, ešte som sa nestretol s tým, žeby ľudia pri pohľade na fotoaparát sami žiadali, aby som ich vyfotil, hlavne deti sa skoro pobili, len aby boli v zábere a mohli si to prezrieť na displeji.“

Ako si sa dostal k fotografovaniu?

„Fotografia ma vždy priťahovala. K poriadnemu foteniu som sa dostal pred tromi rokmi. Kúpil som si vtedy prvú digitálnu zrkadlovku. Začiatky boli veľmi ťažké, bol som absolútny laik. Začal som študovať, veľa experimentovať. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa mi pomaly začali otvárať pohľady, ktoré som si predtým ani nevšímal. Zo začiatku som bol „cvakač“, dnes vo veľa svetelných prípadoch aparát ani nevyberiem z vaku. Je to časovo veľmi náročný koníček, som ale rád, že sa tým nemusím živiť a venujem sa iba témam, ktoré ma bavia, fotím pre radosť.“

Ako sa ti do cesty priplietla Minolta?

„V čase, keď som sa rozhodoval pre prvú zrkadlovku, poradil mi jeden fotograf Minoltu D7D, bola to vtedy asi zrkadlovka s najlepším pomerom cena/výkon. Keď som si ju ohmatal, bolo rozhodnuté. Kupoval som ju vtedy v sete s objektívom Minolta 17-35mm 2,8-4 a vertikálnym gripom. Tú Minoltu D7D mam ešte dnes, nechám si ju už na pamiatku. Dnes, keď systém Minolty odkúpila firma Sony, fotím so Sony A900, je neskutočné ako ide vývoj v tomto segmente dopredu.“

Čo fotografuješ najradšej?

„Zo všetkého mám najradšej fotografiu ľudí, kontrasty života. Je to podľa mňa jeden z najťažších oborov fotografie. Mám rad prírodu, hory, takže rád fotím aj krajinu, makro, divokú prírodu. Veľmi rád experimentujem, teraz sa napríklad snažím dostať aj do tajov štúdiovej fotografie.“

Popri fotografovaniu aj veľa cestuješ. Čo vyhľadávaš na svojich fotografických výletoch?

„Vyhľadávam miesta, kde ešte ľudia žijú tradičným spôsobom, miesta s rozdielnym pohľadom na život, iným náboženstvom, filozofiou ako v Európe. Fotogenické miesta, krásy prírody, ktoré som predtým mohol vidieť iba na stránkach časopisov alebo v dokumentoch. Mám veľké podlžnosti aj voči Slovensku, túlam sa po svete a nemám poriadne obehané hory u nás.“

Takže Slovensko. Ako mieniš tieto podlžnosti vyrovnať?

„Určite chcem viac víkendov stráviť v horách ako v meste, keď sa otvoria chodníky možno aj stráviť nejakú tú noc hore. Krajinka mi veľmi nejde, takže musím trosku potrénovať.“

Čo hovoríš na exotickú cestu bez fotoaparátu? Myslím, kto je silnejší v súboji fotografia – cestovanie.

„Neviem, či by som dnes zvládol exotickú cestu bez fotenia. Uvedomujem si, že keď som na nejakom mieste s fotoaparátom, nevychutnám si tú atmosféru tak, ako keby som ho so sebou nemal a taktiež je fotovýbava pri cestovaní veľká záťaž a nosiť nejakých 10-12 kg na viac nie je sranda, hlavne keď sa chce človek niekam dostať pešo. Na druhú stranu - práve kombinácia cestovania a fotografie ma láka najviac a každá takáto exotická cesta ma posunie vo fotení ďalej ako jeden rok fotenia na Slovensku.“

Ktoré krajiny si doteraz navštívil?

„Fascinujú ma ľudia juhovýchodnej Ázie. Navštívil som Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam. Veľmi rad sa tam vraciam, sú to krajiny plné farieb, kontrastov. V januári som sa vrátil z Indonézie, neskutoční ľudia, krásna sopečná krajina. Na chvíľu som sa dostal aj do Venezuely pod stolové hory, je to raj na zemi.“

Čo plánuješ do budúcnosti?

„Je veľmi veľa zaujímavých krajín, ktoré by som chcel ešte navštíviť. Určite to je Barma, India, Latinská Amerika, v poslednej dobe začínam špekulovať aj nad návštevou Afriky. Pri mojich doterajších cestách som bol jediný fotograf, je to veľký kompromis voči spolucestujúcim, veľmi rád by som sa dostal do nejakej krajiny s partiou, kde budú ľudia postihnutí podobne ako ja.“

Takže si pestuješ svoj expedičný kolektív?

„Hlavne vďaka tomuto fóru som stretol kopec ľudí s podobnými záujmami a technikou ako mám ja. Je veľmi príjemné, keď sa človek stretne s niekým, koho poznal iba anonymne cez internet, vymení nejaké skúsenosti a vyrazí niekam za nejakým fotením. Takže sa chcem aj touto cestou poďakovať vám stvoriteľom, že ste zrealizovali tento skvelý nápad so serverom dynaxexpedicia.net :)“

Ďakujeme za rozhovor!

A na záver prinášame výber z Janových fotografií, veríme že si “pochutnáte”